Links ::  | DEV web management system | Katalóg | Webhosting | Recepty
  
 Index | Registrácia | Hľadať | Galéria | BoardNeprihlásený užívateľ  //Piatok, 24. Novembra 2017 
Navigation
Index
Top 10 autorov
Top 20 článkov
Hľadať
Galéria

Zones
Asp.(NET)
C/C++
Flash
Grafika+Design
Hardware
Hry
Html/Css/Xml
Java
Linux
Networks
Operačný systém
Pascal/Delphi
PHP
Security
Software
SQL
Visual Basic
Wap/Wml
Windows
Zóna iné

Links
Script index Interval.cz Pc.sk Regedit.sk TipyaTriky.sk Builder.cz Asp.cz Živě.sk Zoznam.sk Code.box.sk Root.cz Quant&Financial

Odkazy

Sessions
Stránky Developer.sk si práve číta 441 čitateľov, z toho je 0 zaregistrovaných

BackEnd
Odkazy na nové články je možné preberať pomocou backend.php

kuk

    Visual Basic seriál (2.): Teoretické základy

Ach, tá teória. Mnohí z vás si možno pomyslia, že teória je až druhoradá a pred ňou by mala byť prax. Niečo na tom bude, ale minimálne teoretické základy sú proste nevyhnutné.


Objektovo orientované programovanie

História programovania si pamätá na veľa rôznych princípov programovania. Visual Basic používa asi dnes ten najpopulárnejší - objektovo orientovaný.

Objekt je v terminológii jazyka Visual Basic spojenie údajov a programového kódu. Vo Visual Basicu existuje veľké množstvo objektov. Objekt je napríklad formulár alebo ovládací prvok. Uvidíme však, že objekty väčšinou nemajú vizuálne rozhranie. Používaním objektov sa dá vytvoriť veľmi prehľadný a logicky usporiadaný kód. V nasledujúcich úvahách si zobrieme ako príklad objektu vec všeobecne známu z nášho života - videorekordér.

Každý objekt je definovaný svojou triedou. Trieda predstavuje akýsi abstraktný všeobecný objekt, z ktorého vznikajú už konkrétne objekty, tzv. inštancie. Podobá sa to na formu (trieda), z ktorej vznikajú koláčiky (inštancie). V našom príklade si môžeme predstaviť abstraktný videorekordér - maketu alebo šablónu, z ktorého budeme vyrábať (predstavme si to ako kopírovanie) konkrétne videá. Samotný názov objekt je väčšinou totožný s významom inštancia (aj keď môže predstavovať aj triedu).

Každý objekt má svoje vlastnosti, metódy a udalosti. Vlastnosti sú charakteristiky objektu. Objekt videorekordér môže mať napr. vlastnosť Color, ktorá hovorí, akú má farbu alebo vlastnosť Enabled, ktorá má hodnotu True (pravda), ak je zapnutý a False, keď nie. Niektoré vlastnosti môžeme aj čítať aj meniť, niektoré môžeme len meniť a do iných dokonca len písať. Väčšinu vlastností je možné nastaviť počas návrhu - v okne Properties. Niektoré je možné nastavovať len, keď aplikácia beží.

Metódy sú akcie, ktoré objekt môže vykonať. Videorekordér má napríklad metódu Play alebo Record.

Väčšina objektov má schopnosť rozpoznávať rôzne udalosti, pre ktoré môžeme napísať nejakú odpoveď. Videorekordér môže vygenerovať udalosť LowTemperature, keď teplota v miestnosti dosiahne bod mrazu. Ako odpoveď môžeme napísať kód, ktorý zapne termostat (napr. ak máme objekt Termostat, môže zavolať metódu ZacniZohrievat alebo nastavit jeho vlastnost Teplota na príjemných 23 stupňov).

Keď si teraz premietneme náš veľavravný príklad do objektu formulár, tak zistíme, že:
  • jeho trieda sa volá Form a veľké okno, ktoré vidíme po štarte VB s názvom Form1 je inštancia triedy Form,
  • má vlastosti ako Caption, ktorá určuje, aký text bude mať v titulkovom pruhu alebo MaxButton, ktorá má hodnotu True, ak formulár má maximalizačné tlačidlo a False, keď nie,
  • má metódu Show, ktorá ho zviditeľní a metódu Move, ktorá ho presunie na zadané súradnice,
  • vie rozpoznať udalosť Click, ktorú vygeneruje, keď používateľ klikne naňho myšou.

Každý objekt (=inštancia) má vo Visual Basicu vlastnosť Name, ktorá ho jednoznačne identifikuje (nemôže mať teda viacero objektov túto vlastnosť rovnakú (zatiaľ...)).

Pri ojektovo orientovanom programovaní sa dajú veľmi ľahko písať tzv. udalostne riadené (event-driven) aplikácie. Tie sa skladajú hlavne z kódu, ktorý odpovedá na udalosti. Napríklad ak sa aplikácia skladá z množstva príkazových tlačidiel, tak sa napíšu príslušné odpovede na udalosti Click a aplikácia je hotová.

Uff, tak a máme to za sebou. Táto časť asi nie je práve tá najzrozumiteľnejšia a vyžaduje si slušnú dávku fantázie, ale nie je to nič zložité. Sľubujem, že časom sa vám všetky pojmy vyjasnia.

Premenné a konštanty

Programy väčšinou spracovávajú nejaké údaje (veď nato tie počítače vlastne máme, nie?). Tieto dáta musia byť niekde uložené. Programátor má možnosť pracovať s premennými. Premenná je úsek počítačovej pamäte, do ktorej si môže program ukladať svoje údaje. Premenná je sprístupnená svojím menom. Premenné majú vždy určený nejaký dátový typ. Ten rozhoduje, aké údaje (a aký rozsah) možno do premennej uložiť. Aby sme mohli používať novú premennú, musíme ju nadeklarovať. Proces deklarácie zahŕňa stanovanie mena, dátového typu a iných informácií potrebných na spracovanie premennej.

Konštanta sa líši od premennej tým, že jej hodnota sa nedá žiadnym spôsobom zmeniť (ale také jednoduché to zas nie je). Používajú sa na sprehľadnenie kódu a jeho ľahkú upraviteľnosť. Predstavte si, že používate vo svojej aplikácii dvadsaťkrát hodnotu 47. Keď ju použijete ako literál (priamo jej hodnotu), budete vedieť aj o mesiac, čo to číslo znamená (a budú to vedieť aj ľudia, ktorí to budú po vás čítať)?. Ak použijete konštantu, napr. conExit, hneď vám bude jasné, čo to číslo vlastne znamená. Predstavte si ešte jednu situáciu: rozhodnete sa zmeniť z nejakého dôvodu číslo 47 na 64. Bude musieť prejsť celý váš program, dvadsaťkrát nájsť hodnotu 47 a zmeniť ju. Keď použijete konštantu, stačí zmeniť len jej hodnotu.

Príkazy

Príkaz hovorí Visual Basicu, že má niečo urobiť (to hádam ani nemusím vysvetľovať). Každý príkaz je vo Visual Basicu umiestnený na samostatný riadok:
prikaz1
prikaz2
V prípade potreby je možné umiestniť príkazy na jeden riadok a oddeliť ich dvojbodkou ( : ):
prikaz1 : prikaz2
Kvôli väčšej prehľadnosti kódu sa to ale neodporúča.
Pozor: Nie vždy je konštrukcia príkazov na jednom riadku oddelených dvojbodkou a príkazov na samostatných riadkoch ekvivalentná!

Procedúry

Veľký program je obyčajne vždy výhodné si rozdeliť do menších častí - procedúr. Takýto prístup má viacero výhod:
  • menšie logicky usporiadané úseky kódu sú oveľa ľahšie čitateľné a tiež sa ľahšie ladia,
  • ak používate na viacerých miestach ten istý kód, stačí ho napísať do procedúry a volať ho,
  • vo svojich programoch môžete používať aj procedúry z iných, a tak si ušetriť čas vymýšľaním už vymysleného.
Vo Visual Basicu existuje viacero druhov procedúr. My budeme pracovať zatiaľ hlavne s funkciami a subrutinami. Subrutina je pomenovaná postupnosť príkazov, ktoré sa vykonávajú ako jeden celok. Funkcia, narozdiel od subrutiny, môže po jej skončení poskytnúť (vrátiť) nejakú hodnotu.

Výrazy, operátory, operandy, priradenie a veci s nimi súvisiace

Tak ako v matematike, aj vo Visual Basicu poznáme operátory a operandy. Operátor je symbol, ktorý hovorí, že sa má previesť určitá operácia s operandmi. Napr. operátor +, že sa má vykonať operácia súčet. Vo výraze 10 - 5 je symbol - operátor a čísla 10 a 5 operandy. Visual Basic pozná všetky základné matematické operátory: +, -, * (násobenie) a / (delenie). (Samozrejme, celkový počet operátorov vo Visual Basicu je oveľa vyšší)

Výraz je postupnosť operátorov, operandov, funkcií, literálov (priamych hodnôt v kóde), premenných, konštánt a iných výrazov, ktorá sa dá vyhodnotiť ako jediná hodnota.

Priraďovací príkaz

Tento príkaz je asi najčastejšie používaný príkaz vo všetkých programovacích jazykoch. Jeho účelom je priradenie hodnoty do premennej. Jeho syntax je veľmi jednoduchá:
premenná = výraz
Predpokladajme, že máme nadeklarovanú premennú vek; potom do nej môžeme priradiť napr.:
vek = 17
vek = 15 + 39
vek = vek + 2
(Je jasné, že použitie týchto príkazov naraz asi nemá veľký význam).
Prvý ani druhý príkad asi netreba objasňovať (dúfam). Tretí je však zaujímavejší: keď sa spracováva priraďovací príkaz, vždy sa najprv vyhodnotí pravá strana, až potom sa priradí do ľavej. V tomto príklade keď má vek hodnotu napríklad 5, tak po vykonaní bude mať hodnotu 5 + 2, čiže 7.

Tak a druhú časť máme za sebou. Dúfam, že teoretický úvod vás neodradil, ale aspoň zoznámenie sa so základnými pojmami nám umožní čoskoro programovať.


Autor : Developer, čítané 44831x, komentárov: 0
Hodnotenie :    |  Pondelok, 17. Mája 2004

Pridať nový komentár/Komentáre
Vaše hodnotenie :   horšie  lepšie
Login
Login:
Heslo:

Hľadať
 
v článkoch
v diskusiach
v komentároch

Top read
PHP Coder

Priklady v C. 1.čast.

DEV web management system

Php a bezpečnosť skriptov

Autorun CD

Top discuss
Jednoduchý web formulár (ASP.NET)

Delphi seriál: (1.časť)

Velmi rychla grafika v Pascale

DEV web management system

Naša ikona
Páčia sa Vám naše stránky ? Ak áno, podporte nás prosím a umiestnite si na svoju stránku našu ikonku:





Copyright (c) Developer.sk, All rights reserved.
Powered by DEV web management system